Je fascinujúce sledovať, ako slovo "SIEL" vyvíjalo svoju cestu cez rôzne jazyky a kultúry až po svoje súčasné významy. Jeho pôvod a korene siahajú hlboko do histórie a odrážajú bohatstvo lingvistického dedičstva germánskych jazykov.
Začínajúc v germánskych jazykoch a prechádzajúc cez holandčinu a afrikánčinu, slovo "SIEL" je spojené s konceptom duše a hlbokých existenciálnych tém. Jeho príbuznosť s anglickým slovom "soul" a nemeckým "Seele" ukazuje na jeho kultúrnu a jazykovú prepojenosť s inými germánskymi jazykmi.
Zápisy v runách dodávajú ešte ďalší vrstvu histórie a mystiky k tomuto slovu. Runové písmená neustále fascinujú svojou estetikou a symbolikou a ich použitie na rôznych materiáloch a predmetoch podčiarkuje ich význam a význam pre staré germánske kultúry.
Celkovo je slovo "SIEL" hlbokým a komplexným pojmom, ktorý nám ponúka priestor na premýšľanie o zmysle života, duševnej rovnováhe a našom mieste vo vesmíre.
SIEL (duša): z afrikánčiny siel; /si:l/
(afrikánčina je západogermánsky jazyk pochádzajúci z holandčiny)
z holandčiny ziel /zil/, zo staršej holandčiny siele, zo starej holandčiny sēla, z protogermánčiny saiwalō.
(príbuzné v nemčine seele, v angličtine soul)
Najstaršia germánska runová abeceda je starší futhark (Elder Futhark). Neskôr bol zredukovaný na mladší
futhark (Younger Futhark) obsahujúci šestnásť rún. Tie boli neskôr zjednodušené na dlhé vetvy (Long Branch),
krátke vetvy (Short Twig) a bezstavové runy.
Runové zápisy boli fonetické, presný preklad súčasných slov nieje možný, ale môžeme zapísať jednotlivé písmená. Mená jednotlivých rún sú:
ᛊᛟᚹᛁᛚᛟ S, sōwilō, slnko
ᛁᛊᚨᛉ I, īsaz, ľad
ᛖᚺᚹᚨᛉ E, ehwaz, kôň
ᛚᚨᚢᚲᚨᛉ L, laguz, laukaz, voda
Zápisy slova SIEL v jednotlivých runových abecedách by boli: ᛊ︁ᛁᛖᛚ
ᛊᛁᛖ︁ᛚ
ᛊᛁᛁᛚ
siil
Runové nápisy sa najčastejšie vyrezávali do brezovej kôry. Ďalšie nálezy boli na kostiach, kameňoch a rôznych
predmetoch (napríklad na brakteátoch, amuletoch a výzbroji). Runové nápisy mohli mať rôzny magický, alebo
ochranný význam, ale našli sa aj neskoršie zápisy z bežného života.
